ÚSMEV I VRÁSKY SOFIJSKÉHO ŠAMPIONÁTU

Medailový tok sa na Slovensko nezastavil… Táto veta sprevádza vystúpenia slovenskej reprezentácie od jej zrodenia v roku 1994. Sme radi, že aj na 25. ME, ktoré patrili kvantitou (28 krajín, viac ako 800 športovcov), ale hlavne kvalitou medzi najvydarenejšie v histórii.

Naši pretláčači získali pod Vitošou osem jagavých kovov – dve zlaté, tri strieborné, tri bronzové. O väčšinu z nich sa zaslúžili, ako je to v posledných rokoch samozrejmosťou, ženy. U mužov sme zaznamenali medailový zápis iba v kategórii najmladších (U18) zásluhou Mareka Emeríciho.

Do Sofie cestovala jedna z najväčích výprav v histórii – 27 športovcov, z toho 11 seniorov a 16 juniorov. Sme radi, že sa juniorská časť reprezentácie pozviechala a naša práca v posledných rokoch začína prinášať ovocie. Sú to však iba prvé kroky na ďalekej ceste, ktorá by ich v prípade tvrdej práce a odriekania priviedla na výslnie svetového pretláčania.

Majstrovstvá Európy bývajú v posledných rokoch náročnejším podujatím ako majstrovstvá sveta. Je to dané rozložením kvality tímov po jednotlivých kontinentoch. V Európe ich máme najviac. Tradične dominujúci Rusi, napriek domácim problémom stále silní Ukrajinci, vracajúci sa na výslnie Gruzínci, či novoobjavujúci sa Turci. Výborne im sekundujú Švédi, Bulhari ale aj my, Slováci. Vo zvyšku sveta, je len jedna krajina, ktorá sa môže merať s tými najlepšími európskymi – Kazachstan. Ostatní len paberkujú.

O tom, ako vysoko sú na ME medaily sa v Sofii na vlastnej koži presvedčili všetci naši reprezentanti. Žiadna medaila nebola ľahká, na každý kov bolo nutné podať výkon nad hranicou svojich možností. A v mnohých prípadoch ani to nestačilo.

Keď sa pozrieme na výkony našich zblízka tak spokojní môžeme byť hlavne s medailistami.

Lucia Debnárová získala zlatú a striebornú medailu. Jej výkon môžeme smelo radiť k ozdobám šampionátu. Zápasy dlhé, napínavé, plné emócií. Zisk striebornej medaily v prípade zranenej pravačky môžeme radiť k zázraku. Teraz je dôležité doliečenie zranenia a až potom začne príprava na MS.

Rebeka Martinkovičová je tak isto dvojnásobná medailistka – zlatá a strieborná. Jej súboje sme sledovali so zatajeným dychom a najviac nás potešila jej kondícia. Rozumná taktika a výdrž boli rozhodujúcimi faktormi pri zisku zlatej medaily. Škoda zranenia v pravačke, mohlo to byť double.

Andrea Kušnieriková je najpríjemnejším prekvapením našej výpravy. Niekoľkokrát bronzová v U18 sa po prvýkrát predstavila v staršej kategóriia hneď vyskočila na striebornú priečku.

Snežana Babajevová sa za stoly vrátila po ročnej prestávke a na jej výkone to bolo poznať. Istota, s ktorou kráčala súťažou v minulých rokoch je preč. Napriek tomu nezostúpila z pódia a získala bronzovú medailu. No sama vie, že ak sa chce vrátiť tam, kde pred rokom bola, čaká ju ešte veľa práce.

Marek Emeríci sa stal našim objavom roka, keď na svojom prvom šampionáte získal dve bronzové medaily. Marek presviedčal už na domácich súťažiach a svoje prednosti dokázal využiť aj na ME. Sme radi, že trénerská práca Janka Germánusa začína prinášať svoje ovocie.

Ladislav Hervay obsadil piate miesto v jednej z najťažších kategórii. Získal ho vo svojej slabšej ruke. „Pravú ruku neriešim, nemám stres. U mňa je všetko o ľavačke“ hodnotil svoje vystúpenie Laco. Sám potvrdil, že všetko je v hlave.

Dagmar Petrová klesla o kategóriu a stúpla na vyššiu priečku. Štvrté miesto je síne najnevďašnejšie, no  v jej prípade taktiež príjemným prekvapením a prísľubom do budúcnosti.

Do šiesteho miesta sa dostali aj ďalší naši. Jakub Komenda (5. ĽR, 6. PR), Kristína Magušínová (6. ĽR, 6. PR), David Truchlík (6. PR) v juniorkých kategóriach. Medzi seniormi sa medzi najlepších nedostal žiaden ďalší Slovák. Aj o tom svedčí kvalita šampionátu v Bulharsku. Nie len medaily ale samotná „šestka“ bola ukrutne vysoko.

Z nebodovaných treba vyzdvihnúť výkon Rada Dobroviča, ktorý to v pravačke mal namierené na medailu, ale vlastná chyba ho pripravila o boje o priečky najvyššie (viac v článku z pravej ruky).

Pre ostatných nováčikov našej výpravy bol šampionát v Bulharsku skvelou skúsenosťou, pre tých skúsenejších sklamaním. Pre všetkých bol však výzvou do tréningu, veď ďalšie súťaže čakajú.

A príklad 40-ročného D.Bezkorovainého z Ukrajiny, 22 násobného majstra Európy, nech je pre všetkých príkladom. Pretláčanie je športom, ktorý sa dá robiť do neskorého veku, no s rozumom a citom. Hlavne k svojmu telu, k svojim rukám.

-mač-

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Scroll to Top